close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

FF- Príbeh dvoch bláznov 1

26. ledna 2009 v 20:33 | Lucyfukk |  FF- Príbeh dvoch bláznov
Takže.. k tejto FF len toľko, že je veľmi krátka, pretože to mala byť pôvodne len jednodielovka, ale nejako som sa rozpísala a rozdelila som ju na 3 také dlhšie časti... Je taká smutnejšia, takže kto nemá rád smutné veci, radšej neodporúčam ;) Písala som ju, keď mi bolo strašne smutno a bola som sklamaná sama zo seba a napádali ma rôzne blbosti nooo... Tak toď asi vše a hádžem vám sem prvú časť ;) Tak nech sa vám páči :)
Vonku sa už celkom zotmelo. Pozerala som z okna a nesnívala som o ničom inom, len rozbehnúť sa za ním. Za tým, ktorý práve odchádza z môjho (aj tak už dosť) prázdneho života. No ja som za ním nemohla. Z tohto odporného miesta som sa nesmela pohnúť už takmer tretí mesiac. Áno, chodil za mnou každý deň, ale dnes ma videl naposledy. Bála som sa, že sa to stane. Premýšľam len nad tým, ako to spraviť. Už takto ďalej nemôžem. Mám strach. Mám strach z milión vecí. Pripadám si tak sama. Mala som na tomto úbohom svete len tie 3 osoby, ktoré ma držali pri živote. Moju mamu, ocka a Toma. Prečo som sa s nikým nemohla ani len rozlúčiť? Nie, nie...veď predsa, nemohla som Tomovi povedať, čo zamýšľam. Nesmie kvôli mne stratiť kariéru, ktorú tak miluje. Vždy o tom sníval, hrať a chodiť na turné. Viem, že ľúbi aj mňa, áno, a viem aj to, že ho to bude bolieť, no všetko raz prebolí. On si nájde lepšiu. Krásnu blondínu s dlhými vlasmi a snedou pokožkou. Áno, to je on... to je môj Tom. Ja sa z tohto väzenia dostanem o týždeň, a potom sa to stane. Mami, ocko... o chvíľu som pri vás.

O TÝŽDEŇ
,,Dovidenia slečna Mia!" lúčia sa so mnou lekáti oddelenia, a jeden z nich mi pritom pomáha s vecami.
,,Majte sa! A vďaka za všetko!" kývala som im, až kým sa dvere výťahu celkom nezavreli. Stlačila som gombík s číslicou 0 a už sme klesali na prízemie. Keď sme vystúpili, mladý lekár mi ešte pomohol k taxíku, naložil moje veci do kufra auta a potom ma silno objal.
,,Mia, si silná osobnosť a obdivujem ťa! Drž sa, fajn? A keby ti to s Kaulitzom náhodou nevyšlo, tak sa ozvi. Číslo máš!" zažartoval a ja som sa nasilu usmiala, pretože mi to veľmi smiešne neprišlo.
,,Vďaka Marcus!" povedala som, no moje oči sa zaplnili slzami, pretože presne takto sa volal môj ocko.
,,Nie Mia, neplač! Sľúbila si mi, že už budeš v poriadku!" prísne na mňa pozrel.
,,Áno máš pravdu. Už je to OK. Ďakujem. Už by som mala ísť, takže... sa maj krásne." Pozdravila som, utrela si slzy z tváre a dala mu jemnú pusu na líce. Nasadla som do taxíka a nadiktovala svoju adresu.
Tento posledný týždeň mi naozaj pomohol. Pomohol mi viac ako celé tri mesiace. Moje samovražedné nápady ma prešli. Bolo to preto, že mi Tom každý deň volal. Bála som sa, že na mňa zabudne, no uvedomila som si, že keď mám jeho, dostanem sa zo všetkých problémov na svete. Mal by sa vrátiť o mesiac. Sľúbil, že bude volať každý deň.

TOM
,,Kurva Bill, dneska nemám svoj deň! Najskôr mi ukradnú mobil, potom tá šialená fans..!!! Nemáš číslo na Miu? Musím jej zavolať! Bez jej hlasu neprežijem!" sťažoval som sa bratovi, no on si spokojne ležal ďalej.
,,Klídek brácho! Nebuď na nej taký závislý. O 3 dni sme doma! A už sa má lepšie?" zaujímal sa Bill, no mne sa o tom naozaj nechce hovoriť, tak len prikývnem. Bolo to pre Miu naozaj ťažké. Strata rodičov bolí. Bolo mi jej tak ľúto. Strašne som jej chcel pomôcť, no nevedel som ako. Kvôli tej nehode sa dostala až na psychiatriu. Bol som pri nej vždy, keď sa dalo. Lekári vraveli, že už je jej lepšie. No aj tak neviem, či som urobil dobre. Mal som sem vôbec ísť? Nechať ju samú?
,,Tom netráp sa! Bude v poriadku!" podporil ma Bill a ja som na neho len ustráchane pozrel.

MIA
Doma to bolo pusté. Dni prechádzali jeden za druhým a ja som iba odpočítavala deň jeho príchodu. Áno, už iba 3 dni a je zas pri mne. No on prišlo ďalšie ráno, celý deň, ba aj noc a môj telefón nevydal hlások. Čakala som teda na ďalší deň. No tiež nič. Čo sa stalo? Dnes sa má môj Tom vrátiť. Prečo mi nevolá? Môj anjel na mňa zabudol? Otázky mňa samej ma privádzali do šialenstva. Nie!! To nesmie byť pravda. Spomenula som si na rady lekárov "Mia, čerstvý vzduch ti pomôže..." hovoril Marcus, keď sa ma snažil snáď tisíc krát dostať z tej prázdnej izby. To presne potrebujem. Musím ísť na vzduch.

L.u.c.Y.f.u.K.k
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzka-SB Zuzka-SB | Web | 28. ledna 2009 v 16:58 | Reagovat

krasne.idem precitat aj druhu cast :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama