
LUCY
"Milujem jahody!" zalizovala som sa a Tom sa na mňa divne usmieval. Keď som konečne vylízala svoj zmrzlinový pohár, pozrela som naňho a on sa začal fééélice smiať. Nechápala som. "Čo ti je akože smiešne?" spýtala som sa.
"Máš tu šľahačku!" pošepkal a prstom mi z pery utrel trochu šľahačky. Celá som sa zachvela.
,,Ups, trapas! Tak sem už nevkročím!" zahlásila som celá červená a vstala som zo svojej stoličky. Tom vstal tiež a začal si obliekať bundu. Vyšli sme z cukrárne a celou mnou zatriaslo. Pripomenulo mi to staré časy, keď sme takto nejako s Tomom vyšli z mekáču.
,,Ešte je málo hodín, nechce sa mi domov. Ehm, či tak som to vtedy nepovedal?" poškriabal sa na hlave a tváril sa, že rozmýšľa, pričom vo mne vyvolal dosť vtipnú predstavu. Ale jedno je isté, tiež si spomenul na našu vychádzku po fajn večeri.
,,Zopakujeme si to?" spýtal sa a žmurkol na mňa.
,,Tak jo, som za... ale nieže ma budeš znásilňovať pri tej fontáne! Ešte si pamätám ako sme sa do nej obidvaja vytreli." Povedala som a Tomovi to bolo moc smiešne. Ts, ale ja som to myslela vážne, veď bola zima ako nikdy... a on ma hodí do fontány?! Ako decko! ;D
"Milujem jahody!" zalizovala som sa a Tom sa na mňa divne usmieval. Keď som konečne vylízala svoj zmrzlinový pohár, pozrela som naňho a on sa začal fééélice smiať. Nechápala som. "Čo ti je akože smiešne?" spýtala som sa.
"Máš tu šľahačku!" pošepkal a prstom mi z pery utrel trochu šľahačky. Celá som sa zachvela.
,,Ups, trapas! Tak sem už nevkročím!" zahlásila som celá červená a vstala som zo svojej stoličky. Tom vstal tiež a začal si obliekať bundu. Vyšli sme z cukrárne a celou mnou zatriaslo. Pripomenulo mi to staré časy, keď sme takto nejako s Tomom vyšli z mekáču.
,,Ešte je málo hodín, nechce sa mi domov. Ehm, či tak som to vtedy nepovedal?" poškriabal sa na hlave a tváril sa, že rozmýšľa, pričom vo mne vyvolal dosť vtipnú predstavu. Ale jedno je isté, tiež si spomenul na našu vychádzku po fajn večeri.
,,Zopakujeme si to?" spýtal sa a žmurkol na mňa.
,,Tak jo, som za... ale nieže ma budeš znásilňovať pri tej fontáne! Ešte si pamätám ako sme sa do nej obidvaja vytreli." Povedala som a Tomovi to bolo moc smiešne. Ts, ale ja som to myslela vážne, veď bola zima ako nikdy... a on ma hodí do fontány?! Ako decko! ;D
Kráčali sme pomaly a celou cestou sme sa len doberali. Raz ma šteklil, potom som sa mu smiala, pretože mal ružové tričko. Škoda, nedal sa odbiť. Cesta bola vtipná, no keď sme prišli na TO miesto, nebolo mi všetko jedno. Všetky tie spomienky a nádherné zážitky sa mi začali oživovať. Opäť bolo krásne šero a lúče zapadajúceho slnka boli popri slabom kvapkaní dažďa farebné od dúhy. Sadli sme si na lavičku a chvíľku zostali ticho.
,,Prečo si odišla, a vrátila sa až teraz?" padla Tomova otázka, a môj pohľad sa uprel na mokrú zem, od ktorej sa tiež odrážali slnečnú lúče. Nevedela som, ako mám odpovedať.
,,Nechceš mi odpovedať, alebo nepoznáš odpoveď?" spýtal sa, a vtedy som svoj pohľad uprela pre zmenu na neho.
,,Asi... bolo to kvôli tomu, čo sa stalo. Nechcem to teraz rozoberať." Vypadlo zo mňa, ani sama neviem ako. Až teraz som si uvedomila, čo som vlastne povedala. Mám pravdu, veď to bolo predsa pretože ma Tom podviedol s Didi.
,,Ale ty si si to nedala vysvetliť. Nebolo to tak, ako si myslela. Nič som s ňou nemal, ona sa na mňa..." hovoril no ja som to nemohla počúvať. Nie žeby mi to bolo jedno, ale bolelo to.
,,Tom, prosím! Ja to naozaj nechcem počúvať!" skočila som mu do reči a on zvädol ako ruža bez vody.
,,To znamená, že ti to je jedno? Že už si na všetko zabudla?" jeho oči vyzerali sklamane. Naozaj ma to bolelo, no on ma podviedol. A ja predsa neveru nemôžem odpustiť. Len sa zas oklamem. Tak, ako to bolo doteraz.
,,No áno. Aj ty by si mal." Musela som mu zaklamať. Nie je pravda, že som na neho zabudla, ale nechcem znova trpieť. "No, naozaj mi s tebou bolo fajn, ale už je zima a zajtra musím makať, takže.... Ahoj. A rada som ťa zas videla." Rozlúčila som sa, čo ma bolelo asi najviac. Nechcela som od neho odísť preč, no inak to bohužiaľ nešlo. Tom iba kývol hlavou a hodil nasilu úsmev. V okamihu keď som sa mu otočila chrbtom, aj môj úsmev ovädol a oči sa mi naplnili slzami. Šla som domov. Opäť do toho prázdneho bytu bez duše.
***
Fajn, presne toto potrebujem. Sprchu. V horúcej vode som stála snáď celú hodinu, dokonca som tam necítila ani vlastné slzy, ktoré mi spolu s ňou stekali po tvári. Premýšľala som, či som urobila dobre. Bolí ma, že nie som s ním. Mám ho naozaj rada. Ale on ma zradil.. A čo ak nie?! Nie, nato nemôžem myslieť. Veď som to videla. Verím svojim očiam a nie prázdnym rečiam niekoho, kto za toto celé môže.
LUCYFUKK
,,Prečo si odišla, a vrátila sa až teraz?" padla Tomova otázka, a môj pohľad sa uprel na mokrú zem, od ktorej sa tiež odrážali slnečnú lúče. Nevedela som, ako mám odpovedať.
,,Nechceš mi odpovedať, alebo nepoznáš odpoveď?" spýtal sa, a vtedy som svoj pohľad uprela pre zmenu na neho.
,,Asi... bolo to kvôli tomu, čo sa stalo. Nechcem to teraz rozoberať." Vypadlo zo mňa, ani sama neviem ako. Až teraz som si uvedomila, čo som vlastne povedala. Mám pravdu, veď to bolo predsa pretože ma Tom podviedol s Didi.
,,Ale ty si si to nedala vysvetliť. Nebolo to tak, ako si myslela. Nič som s ňou nemal, ona sa na mňa..." hovoril no ja som to nemohla počúvať. Nie žeby mi to bolo jedno, ale bolelo to.
,,Tom, prosím! Ja to naozaj nechcem počúvať!" skočila som mu do reči a on zvädol ako ruža bez vody.
,,To znamená, že ti to je jedno? Že už si na všetko zabudla?" jeho oči vyzerali sklamane. Naozaj ma to bolelo, no on ma podviedol. A ja predsa neveru nemôžem odpustiť. Len sa zas oklamem. Tak, ako to bolo doteraz.
,,No áno. Aj ty by si mal." Musela som mu zaklamať. Nie je pravda, že som na neho zabudla, ale nechcem znova trpieť. "No, naozaj mi s tebou bolo fajn, ale už je zima a zajtra musím makať, takže.... Ahoj. A rada som ťa zas videla." Rozlúčila som sa, čo ma bolelo asi najviac. Nechcela som od neho odísť preč, no inak to bohužiaľ nešlo. Tom iba kývol hlavou a hodil nasilu úsmev. V okamihu keď som sa mu otočila chrbtom, aj môj úsmev ovädol a oči sa mi naplnili slzami. Šla som domov. Opäť do toho prázdneho bytu bez duše.
***
Fajn, presne toto potrebujem. Sprchu. V horúcej vode som stála snáď celú hodinu, dokonca som tam necítila ani vlastné slzy, ktoré mi spolu s ňou stekali po tvári. Premýšľala som, či som urobila dobre. Bolí ma, že nie som s ním. Mám ho naozaj rada. Ale on ma zradil.. A čo ak nie?! Nie, nato nemôžem myslieť. Veď som to videla. Verím svojim očiam a nie prázdnym rečiam niekoho, kto za toto celé môže.
LUCYFUKK
joooooooooooooj
len ma zaujima ako to cele ukoncis bo je to zamotaneeee jedna radost!!
:D