close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

FF- Bez teba to nejde 24

12. prosince 2008 v 16:26 | Lucyfukk |  FF- Bez teba to nejde
,,To... to nemyslíte vážne však? To predsa nemôže byť pravda!" skríkla som do telefónu a pohár, ktorý som držala v ruke sa práve rozbil o dlážku môjho bytu. Z ruky mi vypadol aj mobil a ja som klesla na kolená. Oči sa mi leskli od sĺz, no sama som nevedela, či sú to slzy radosti alebo smútku. Ako bez duše som sedela ešte asi 5 minút, keď som sa konečne prebrala na Matesov štekot.
,,Matesko môj, veď nás teraz bude o jedného viac. Čakám bábo. Ja čakám Billovo dieťatko." Vyskočila som s Matesom na rukách a začala sa točiť po byte a skákať od radosti. Budem predsa mamina. A budem dobrá mamina. Už nič nechcem skaziť... No Bill sa to nesmie dozvedieť, veď aj tak by to dieťa nechcel. A ja zas nechcem, aby bol so mnou z donútenia a zo súcitu. My to zvládneme sami....

O 4 MESIACE
LUCY

,,Tak pá mami, keď priletím, hneď vám zavolám!" kričala som mamči, ktorá mi opäť raz kývala so slzami v očiach. Letím do Hamburgu, opäť sa profesionálne venovať niečomu, čo m baví najviac na svete. Dúfam, že môj byt je stále v poriadku. Mám z toho trochu obavy. Za posledné mesiace sa toho veľa zmenilo. Začala som sa viac venovať tenisu. Konečne som sa zas vyšplhala na vrchol, tam, kde som bola kedysi. Do Hamburgu som sa tešila, no zároveň som mala obrovský strach. O Didi som nepočula od kedy som stade odišla, a o chalanoch len z telky a rádií. Vedela som len, že sa na nejaký čas utiahli a vrátili späť do Magdeburgu. No už zas sú v plnej kondícii a makajú na sebe a na svojej hudbe.
Let mi ušiel veľmi rýchlo. Keď som vystúpila, okamžite sa na mňa vrhlo snáď milión novinárov a zahrňovali ma otázkami typu- Aké je to vrátiť sa opäť do Hamburgu ako veľká hviezda? , alebo Prečo som odišla a vrátila sa až teraz? .. a podobné sprostosti... no potom ma jedna žena chytila silno za ruku a ja som sa otočila a chcela jej vraziť, no spýtal sa niečo, čo som naozaj nečakala- ,,Prečo skončila vaša aféra s Tomom Kaulitzom, gitaristom skupiny Tokio Hotel? Bolo to len niekoľko-dňové blúznenie?" škaredo som na ňu zazrela a vytrhla svoju ruku z jej pevného stisku. Rozbehla som sa preč a rýchlo nasadla do taxíka. Nadiktovala som adresu môjho bytu, kde ma však čakalo prekvapenie... Ďalší novinári pred mojím bytom. Horko-ťažko som sa cez nich prebojovala a dostala dnu. Zavrela som za sebou dvere a hneď som šla zastrieť všetky závesy. Môj byt sa vôbec nezmenil. Bolo tu všetko ako predtým. So slzami v očiach, no so širokým úsmevom som prechádzala izby. V tej mojej sa ešte nachádzali fotky, na ktoré som chcela zabudnúť. Boli to fotky s Tomom. Od neho som nikoho nemala a ani nechcem mať. Možno som to celé pokazila iba ja...Možno som ho mala nechať, aby mi to celé vysvetlil. No už je neskoro. Má svoju hudbu a ktovie...možno aj novú lásku. Pri týchto myšlienkach som mala zimomriavky na celom tele a celá som sa triasla. Fotky som radšej schytila a hodila ich do komody, aby som sa na ne nemusela pozerať.
***
,,Ben? Áno už som tu, uvidíme sa? Fajn tak večer! Budem ťa čakať! Pá." Dohodli sme sa s Benom na večer a ja som sa celkom tešila. Bude to zas ako kedysi za starých čias. Len ja, Ben a ... nie, Didi tu už nie je. Mala by som ju nájsť. Nechcem, aby to všetko skončilo takto. Vytočila som staré číslo, ktoré som na ňu mala a telefón zazvonil. Chvíľku som ho držala, no nikto nezdvíhal, tak som len položila. Smutne som sa teda postavila z gauča a šla do sprchy. Po nej som si len vybalila veci a šla som sa obliecť, aby na mňa Ben hneď prvý deň nemusel čakať. Presný ako hodiny. O pol 8 zazvonil zvonček a ja som šla otvoriť.
,,Béééééén!" vykríkla som a okamžite som sa mu omotala okolo krku. Zavolala som ho dnu, kde som si len vzala veci a vyrazili sme von.
,,Ako si sa tam mala hm? Však som ti chýbal? Ty mne neskutočne. Skoro som sa tu zbláznil. Toto mi už nerob!" hovoril mi, keď sme dorazili do nášho obľúbeného klubu.
,,Neboj sa. Všetko bude ako pred tým! A jasnačka, že aj ty si mi chýbal... bola som tam s tými ťuťmákmi a nemal ma kto buzerovať." Smiala som sa a Ben so mnou.
,,Tak oslávime príchod ta ne? Čo si dáš?" spýtal sa ma a ja som na neho huncútsky pozrela.
,,To čo vždy nie?" žmurkla som a Ben sa hneď rozbehol k baru a o chvíľku bol späť už aj s dvoma pohármi tequily, citrónom a škoricou.
,,Tak na nový začiatok!" dal prípitok a ja som len štrngla, oblizla si z ruky škoricu a dala som tequilu na ex. Ben urobil to isté a hneď sme si dali zavolať barmana na ďalšie kolo. Ten nám nosil a nosil až kým sme s Benom obaja nezačali robiť blbosti typu- tancovať pogo na sláďáky a pod... ;D Potom nás z podniku vyhodili ...
,,Jebnutííííí!!!" kričala som opitá a už som vytáčala číslo na taxík. Benovi to bolo strašne smiešne no a mne celkom tiež. Taxík po nás došiel asi o 5 minút a my sme poriadne na mol nasadli a dali sa odviesť ku mne.
,,Stávaj veveričiak! Už sme tu!" budila som Bena, ktorý v taxíku zaspal ako malé dieťa. Jeho ruku som si prehodila cez plece a viedla som ho ku mne. Síce bývam na druhom poschodí, musela som si nechať zavolať výťah, pretože s Benom by som to sama nezvládla, a už duplom nie v mojom stave.
Keď sme konečne dorazili dnu, zhodila som ho na moju posteľ. No vtedy sa prebral.
,,Super, a to sa zobudíš až teraz, keď som ťa dostala až sem?" vravela som udýchane a on sa náramne rozosmial, schytil ma za ruku a stiahol k nemu na posteľ. Zvalil sa na mňa a začal ma štekliť. Veľmi neudržal rovnováhu a zrútil sa späť na posteľ, hneď vedľa mňa. Naše tváre boli od seba len pár milimetrov. Zavrela som oči a táto situácia mi pripomenula Toma. Zrazu som na svojich perách zacítila pery iného človeka. Bolo mi jasné komu patria, no stále som myslela len na Toma a predstavovala si, že tie pery ktoré ma práve bozkávajú patria jemu. Nebránila som sa. Ben mi zrazu zašiel pod tričko a rukami ma hladkal kde sa to len dalo. Vtedy som sa precitla a odtrhla sa od neho. Len na mňa vyplašene pozrel.
,,P-p-prepáč, ja... nemôžem!" povedala som, rýchlo som vstala a rozbehla sa so slzami v očiach do hosťovskej izby. Zvalila som sa posteľ a moje prvé slzy stiekli po lícach a pomaly sa vpili do vankúša, v ktorom som mala zaborenú tvár. Ani neviem ako sa mi nakoniec podarilo zaspať.

LUCYFUKK

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Diddi Diddi | 12. prosince 2008 v 16:33 | Reagovat

huraaaaa lucy sa vraaaatilaa.:D

2 KaTHusqaa KaTHusqaa | Web | 17. prosince 2008 v 22:29 | Reagovat

to joo konecne

ale to ze o 4 mesiace jhuuj

vzdy ma tak rozcitit ked je u zlen napisane ze o pol roka a pod

nevem preco..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama