
,,Dobrý! Prosím, neviete kde by som našiel Lucy?" spýtal som sa a vstal som zo schodov.
,,Tú? Netuším! Odišla niekam s tým ufňukancom. Tie šteňatá si myslia, že sú dospelé, a pritom im obom ešte tečie mlieko po brade." Povedala pohŕdavo a mnou tak lomcovali nervy, žeby som tej starej najradšej poriadne vrazil pár do nosa.
,,Odišli dvaja? A s kým to šla?" ja viem, som zvedavý, ale predsa ju milujem, zaujíma ma kde a s kým je.
,,Toto už nikdy nepovedz starena! Dávaj si pozor na jazyk. Lucy nie je žiadna štetka! Je to úžasné dievča a jej rodičia sú na ňu právom hrdí." Vyhučal som na ňu, pričom sa mi snažila vytrhnúť z rúk. Mierne som do nej sotil a šiel dole po schodoch. Hľadať JU.
Moja ďalšia cesta viedla na kurty. Cestou som sa obzeral okolo seba. Zastavovali ma ľudia a pýtali si podpisy a fotky. Bolo mi to jedno. Bolo mi jedno či ma niekto vyfotí, bolo mi jedno, či ma bude niekto ohovárať alebo ma dajú zúfalého na titulku časopisu. Musel som ju nájsť. Bez nej môj život už nemá zmysel. Dorazil som na miesto. Bolo tu veľa ľudí. Vtrhol som dnu a všetci po mne okamžite začali hučať, že tam nemám čo robiť. Ale aj to mi bolo jedno. Len som beznádejne kričal jej meno.
,,Tom šibe ti? Ona tu nie je! Choď preč, tu nemáš čo robiť." Povedal mi Ben, ktorý za mnou dobehol hneď ako videl čo sa deje.
,,Viem, že z bytu odišla s tebou. Musím ju nájsť. Musím jej všetko vysvetliť, ty to proste nechápeš. Ben prosím, len mi povedz... kde je?" prosil som ho a pozeral na neho zúfalým pohľadom. Moje ruky sa spojili a klesol som pred ním na kolená. ,,Prosím!" šepol som a Ben ma hneď postavil späť na nohy a viedol niekam do budovy vedľa kurtov.
,,Zbláznil si sa? To čo robíš za cirkus? Vieš koľko tu je novinárov? Chceš mať po kariére? Zobuď sa!!" hovoril mi Ben potichu, tak aby som to počul iba ja, a pritom sa obzeral okolo seba, či tu náhodou niekto nie je. Zdvihol som hlavu a pozrel na neho.
,,Toto nie je cirkus Ben. Robím to, čo cítim. Potrebujem vedieť kde je. Milujem ju chápeš?" vysvetľoval som mu, no on iba neveriacky krútil hlavou.
,,Keby si ju miloval tak ju nepodvedieš! Nemôžem ti povedať kde je, sľúbil som. Prepáč!" povedal Ben a mne pri tých slovách vbehli do oči prvé slzy. Nikdy som neplakal kvôli dievčaťu. Benovi to však bolo jedno. Nenechal si vysvetliť ako to všetko bolo. Trval na svojom a nechcel mi povedať kde nájdem Lucy. Zmorene som sa teda vybral preč. Šiel som, ani neviem kam. Rovno za nosom. No moje nohy ma dostali TAM. To miesto som miloval. Sadol som si na lavičku, na ktorej sme sa dali s Lucy dokopy. Naša fontána zo seba chŕlila vodu a z kvapiek, ktoré na mňa špliechali sa jemne odrážali lúče posledného večerného slnka. V hlave som si predstavoval obrazy našej prvej spoločnej noci. Bolo to tak nádherné ako ešte nikdy nič v mojom živote. Som taký idiot, že som ju nechal len tak odísť. Opäť som si tvár oprel do dlaní a potichu plakal. Nikdy som to neurobil, no teraz som to naozaj potreboval.
BILL
Už som na seba strekol len novú voňavku a vybehol som z domu s kyticou ruží a sladkou bomboniérou. Kráčal som popri západe slnka a moje srdce bilo nadšením. Tak sa na ňu teším. Didi miluje ruže. Dúfam, že jej spravím radosť. Kráčal som pohmkávajúc si moju obľúbenú pesničku od Coldplay. Keď som bol na mieste nezabudol som si ešte naposledy upraviť vlasy pri odraze z vchodových dverí. Stojím pred dverami a čakám, kým mi moja láska konečne otvorí. A dlho čakať nemusím. No namiesto usmiatej kučierky mi otvorí uplakané dievča, ktoré ani nepoznám. Je to naozaj moja Didi? Vošiel som dnu, kde ma okamžite privítal drobec Mates.
,,Zlatko stalo sa niečo? Doniesol som ti ruže a čokoládu! Ľúbim ťa, len už neplač." Podal som jej kyticu a objal som ju. Pritom sa rozplakala ešte viac.
,,Bill musíme sa porozprávať." povedala medzi plačúcimi vzlykmi a ja som z toho vôbec nemal dobrý pocit. Odtiahla sa odo mňa a podala mi späť veci, ktoré som jej práve daroval.
,,Čo to robíš? To je kvôli včerajšku? Hneváš sa na mňa? Ja viem, nemal som sa uraziť, mrzí ma to.. nechcem ťa stratiť..." hovoril som, no ona mi iba priložila prst na ústa a druhou rukou si utrela slzy z tváre.
,,Nie hlupáčik. Ty o včerajšku nič nevieš. Nemám sa na teba za čo hnevať. A mrzí ma, čo som ti povedala. Naozaj! Prepáč mi to prosím." Pri týchto slovách som stuhol a nechápal. Prestal som vnímať realitu a počúval iba Didi. Ako to myslela, že o včerajšku nič neviem? Zmetene som na ňu pozrel. Ona mi len pohľadom naznačila aby som si sadol. Sadla si vedľa mňa a chytila ma za ruku, na ktorú mi práve padla jej horúca slza.
,,Bill, odpusti mi! Ja... naozaj som to nechcela." pozrela na mňa a ja som mal pocit, že ma cez tie vodopády sĺz ani nevidí.
,,Ale, čo ti mám odpustiť? Ja to nechápem. Čo sa stalo? Didi naháňaš mi strach." Povedal som jej pravdu. Naozaj mi naháňala strach. Bál som sa, že ju stratím. Bál som sa toho, čo sa mi chystá povedať. Po našej hádke v klube som šiel k mostu. Pozeral som na rozbúrenú rieku a mal pocit, že som to ja. A ten istý pocit som mal aj teraz. Nevedel som, čo ma čaká.
,,Ja... pobozkala som Toma. Včera v klube. Bola som opitá a pohádali sme sa. Tom spal na gauči a ja som sa chcela pomstiť Lucy, pretože som ju obviňovala za všetko čo sa stalo. Lucy nás videla a teraz Toma nenávidí. Kvôli mne. A ty ma teraz budeš tiež nenávidieť a ja ti to nezazlievam. Je to v poriadku. Len som chcela aby si vedel pravdu." po tomto som zostal sedieť ako na ihlách a moje oči sa zaliali slzami. Okamžite som pustil jej ruku.
,,ČO? To... to nie je možné! To nemyslíš vážne!" pýtal som sa zmätene a Didi len pozrela do zeme. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Toto že urobila?
,,Tak toto je tá najodpornejšia vec akú som kedy počul. Zničiť dva vzťahy naraz- úžasné, gratulujem ti. Dúfam, že si spokojná so svojim výsledkom." Vstal som a začal som jej ironicky tlieskať, no ona na mňa ani nepozrela. Slzy mi začali tiecť už naozaj silným prúdom.
,,Si odporná zmija Didi. Nečakal by som to od teba! A ja som ťa tak ľúbil. Odchádzam odtiaľto a už sa nevrátim. Je mi to všetko ľúto. Je mi ľúto teba!!" povedal som opovrhujúco, pretože som ňou naozaj opovrhoval. Ako niečo také mohla urobiť? Šiel som preč z toho bytu. Odporného bytu, kde som s ňou prežil toľko krásneho. Ja idiot som sa s ňou vyspal, dal jej všetko čo chcela! A zato mi darovala toto. Bežal som rýchlo domov. Chcel som sa vyplakať a vyrozprávať. Môj braček sa však musí cítiť ešte horšie než ja.Chcel som mu pomôcť a upokojiť ho. Tom však doma nebol. Tak som sa len zavrel do izby a písal. Písal to, čo som v tej chvíli cítil.
emmm...dobre odpornaaa zmijaa....too museeeel zobrat az tak hrozneee????:(:(jaaaj no som zvedavaaaa co bude daleeej...:D