
LUCY
Toto neznášam. Opica. Cítila som v hlave všetky bunky. Išlo mi roztrhnúť mozog. Otvorila som oči a pozerala sa okolo seba. Ou nie, a toto som akože kde? Pozrela som na zem, kde na nejakom matraci spal Tom. Hneď sa mi vyjasnilo. Včera som ho načapala. Hnusný hajzel. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Vstala som z postele a šla do hľadať miestnosť, najlepšie asi kúpeľňu, kde by som sa mohla prezliecť a dať sa trochu dokopy. Dlho som hľadať nemusela. Vliezla som dnu a až teraz som si uvedomila, že mám na sebe iba Tomove tričko. No to hádam nie!
,,Och, prepáč, ja... nevedel som, že si tu. Teda vedel som, že si u nás, ale nie, že si tu.. chápeš ma však?" koktal Bill, keď vrazil do kúpeľne.
,,V pohode, veď ty si tu doma. Ehm, nevieš mi povedať, kde mám veci prosím?" spýtala som sa a Bill vyvalil oči na Tomove tričko.
Toto neznášam. Opica. Cítila som v hlave všetky bunky. Išlo mi roztrhnúť mozog. Otvorila som oči a pozerala sa okolo seba. Ou nie, a toto som akože kde? Pozrela som na zem, kde na nejakom matraci spal Tom. Hneď sa mi vyjasnilo. Včera som ho načapala. Hnusný hajzel. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Vstala som z postele a šla do hľadať miestnosť, najlepšie asi kúpeľňu, kde by som sa mohla prezliecť a dať sa trochu dokopy. Dlho som hľadať nemusela. Vliezla som dnu a až teraz som si uvedomila, že mám na sebe iba Tomove tričko. No to hádam nie!
,,Och, prepáč, ja... nevedel som, že si tu. Teda vedel som, že si u nás, ale nie, že si tu.. chápeš ma však?" koktal Bill, keď vrazil do kúpeľne.
,,V pohode, veď ty si tu doma. Ehm, nevieš mi povedať, kde mám veci prosím?" spýtala som sa a Bill vyvalil oči na Tomove tričko.
,,Nóó, ehmm... asi v Tomovej izbe nie?" povedal a zostal trošku červený. Ja som sa len buchla do čela, zamrmlala som si aká som blbá a vybrala sa späť so Tomovej izby. Hľadala som svoje veci, ktoré boli zakopnuté pod posteľou. Do kúpeľne som sa vrátiť nemohla, tak som sa začala prezliekať tam. Zrazu sa okolo môjho pása omotali Tomove ruky a začal mi bozkávať krk. Rýchlo som sa vytrhla a vlepila mu facku. Len na mňa vyvalil oči.
,,To čo malo byť? Šibe ti?" spýtal sa a mne už slzy začali tiecť silnejším prúdom. Ani neviem, či od smútku alebo od zlosti.
,,Mne šibe? To myslíš vážne? Fajn, veď ja sa len prezlečiem a hneď idem preč. Neviem prečo si ma sem ťahal ty idiot!" hučala som po ňom a obliekala si mikinu. S plačom som vybehla von z izby a chcela ísť preč, no Tom bežal za mnou a zastavil ma.
,,Stoj! Nechoď preč! Prosím! Už som si spomenul, čo sa stalo! Ja som s ňou nič nemal, no mal, ale bol som opitý, a ona mi povedala..." snažil sa vysvetľovať, ale nešlo mu to.
,,Drž hubu! Je mi to jedno! Nechcem vedieť, čo ti povedala! Odchádzam. A dúfam, že už nikdy ťa neuvidím Kaulitz! Si presne taký, aký som si myslela! Maj sa!" vytrhla som sa a rozutekala sa preč. Bolo mi všetko jedno. Šla som po ceste a búrka sprevádzala moje kroky. Zamierila som si to ku fontáne. Všetkého mi bolo tak ľúto. Že som zabila pár dní s niekým, kto zato vôbec nestál, že som prišla o najlepšiu kamarátku, že som prehrala svoj dôležitý zápas... Už ma nezaujímalo nič. Rozmýšľala som o návrate domov. Čo ak by som sa vrátila do Mníchova? Asi by to bolo fajn. Vstala som a šla domov, teda do môjho bytu. Po ceste som zapla mobil. Bolo na ňom neskutočne veľa zmeškaných hovorov, to určite od tých jeblých fans. Kúpila som si novú kartu a volala domov mamine. Tá sa strašne potešila a vravela, že mi už začne chystať moje obľúbené palacinky s jahodovou marmeládou. Ešte som crnkla Benovi, ktorý z môjho nápadu vôbec nebol nadšený. Prehováral ma, no ja som neustúpila.
,,Ben, ale niečo mi teraz sľúb! Nič nepovieš nikomu jasné? Ani Didi, ani Tomovi, ani nikomu ak za tebou niekto príde. Fajn? Sľubuješ mi to?" pýtala som sa a strašne sa mi chvel hlas.
,,Ok, ako chceš. Je to tvoje rozhodnutie. Prídeš sa aspoň rozlúčiť?"
,,Ty si blázonko, jasné tréner! Veď ťa predsa nenechám len tak. Na ocot!" smiala som sa a on so mnou. Dohodli sme sa, že večer za ním zájdem a zložila som. Šla som si teda pobaliť svoje veci. Byt určite nepredám, ani nič podobné. Veď možno sa sem ešte niekedy vrátim.
Večer som sa teda stretla s Benom, rozlúčili sme sa a šiel ma vystrojiť na letisko. Všade okolo mňa obsmŕdali tí jebnutí paparazzi, tak som sa radšej chránila kapučkou a veľkými čiernymi brílami. Naposledy som objala Bena a šla domov. Konečne môj Mníchov.
,,To čo malo byť? Šibe ti?" spýtal sa a mne už slzy začali tiecť silnejším prúdom. Ani neviem, či od smútku alebo od zlosti.
,,Mne šibe? To myslíš vážne? Fajn, veď ja sa len prezlečiem a hneď idem preč. Neviem prečo si ma sem ťahal ty idiot!" hučala som po ňom a obliekala si mikinu. S plačom som vybehla von z izby a chcela ísť preč, no Tom bežal za mnou a zastavil ma.
,,Stoj! Nechoď preč! Prosím! Už som si spomenul, čo sa stalo! Ja som s ňou nič nemal, no mal, ale bol som opitý, a ona mi povedala..." snažil sa vysvetľovať, ale nešlo mu to.
,,Drž hubu! Je mi to jedno! Nechcem vedieť, čo ti povedala! Odchádzam. A dúfam, že už nikdy ťa neuvidím Kaulitz! Si presne taký, aký som si myslela! Maj sa!" vytrhla som sa a rozutekala sa preč. Bolo mi všetko jedno. Šla som po ceste a búrka sprevádzala moje kroky. Zamierila som si to ku fontáne. Všetkého mi bolo tak ľúto. Že som zabila pár dní s niekým, kto zato vôbec nestál, že som prišla o najlepšiu kamarátku, že som prehrala svoj dôležitý zápas... Už ma nezaujímalo nič. Rozmýšľala som o návrate domov. Čo ak by som sa vrátila do Mníchova? Asi by to bolo fajn. Vstala som a šla domov, teda do môjho bytu. Po ceste som zapla mobil. Bolo na ňom neskutočne veľa zmeškaných hovorov, to určite od tých jeblých fans. Kúpila som si novú kartu a volala domov mamine. Tá sa strašne potešila a vravela, že mi už začne chystať moje obľúbené palacinky s jahodovou marmeládou. Ešte som crnkla Benovi, ktorý z môjho nápadu vôbec nebol nadšený. Prehováral ma, no ja som neustúpila.
,,Ben, ale niečo mi teraz sľúb! Nič nepovieš nikomu jasné? Ani Didi, ani Tomovi, ani nikomu ak za tebou niekto príde. Fajn? Sľubuješ mi to?" pýtala som sa a strašne sa mi chvel hlas.
,,Ok, ako chceš. Je to tvoje rozhodnutie. Prídeš sa aspoň rozlúčiť?"
,,Ty si blázonko, jasné tréner! Veď ťa predsa nenechám len tak. Na ocot!" smiala som sa a on so mnou. Dohodli sme sa, že večer za ním zájdem a zložila som. Šla som si teda pobaliť svoje veci. Byt určite nepredám, ani nič podobné. Veď možno sa sem ešte niekedy vrátim.
Večer som sa teda stretla s Benom, rozlúčili sme sa a šiel ma vystrojiť na letisko. Všade okolo mňa obsmŕdali tí jebnutí paparazzi, tak som sa radšej chránila kapučkou a veľkými čiernymi brílami. Naposledy som objala Bena a šla domov. Konečne môj Mníchov.
BY L U C Y F U K K
"Šla som po ceste a búrka sprevádzala moje kroky." to je krasne napisane!!! vazne respekt!
a okrem toho je to super aj nadalej ale to rozhodnutie bolo zbrkle kusok nee???
a kolko bude casti??? ako myslim dokopy?