
Takžeeee lidičky...som napásala jednu FF-jednodielnu, je tak dosť k aktuálnej téme, tak ak sa vám bude páčiť a bude sa vám ceť to čítať, tak budem len rada...waša Lucy :)
LIZZY
Spomínam si nato úplne presne... Boli 2 minúty pred 20:00, sedela som za počítačom a netrpezlivo čakala na ďalšie výsledky. S časomierou som odpočítavala každú jednu sekundu. Tri, dva, jedna.... NULA, je to tam, konečne môžem kliknúť na nápis, ktorý sa objavil po zmiznutí časomiery... Je to posledný krát, posledné žrebovanie, bojím sa pozrieť na monitor, no keď otvorím oči uvidím niečo o čom som stále iba snívala. Moje oči sa naplnia slzami šťastia a na perám sa mi okamžite objaví obrovský úsmev. Naozaj je to moje meno? Naozaj som to vyhrala práve ja? Okamžite som vyskočila zo stoličky a bežala som dole za maminou. Práve varila večeru a nevyzerala, žeby ju môj natešený stav nejako vyvádzal zmiery, pretože takéto stavy som mávala často.
,,Mami, tomuto neuveríš!!!" hučala som na ňu a silno som ju chytila za ruku.
,,Čo je? Neuverím iba ak mi povieš, že si hladná, alebo ak sa ponúkneš, že mi pomôžeš, alebo ešte..." nenechala som ju dohovoriť a priložila som jej prst na ústa...
,,Nie nič také drahá máti. Chcela som ti iba povedať, že túto nedeľu nie som doma." Oznámila som jej natešene a ona prestala miešať polievku a uvalila svoje veľké gaštanovo hnedé oči rovno na mňa.
,,Nie? A kdeže budeš, teda ak to smiem vedieť, čo?" doberala si ma a tvárila sa veľmi dôležito.
,,Robím si malý výlet do Hamburgu. Teda aj s Marry." Vyhlásila som víťazoslávne a mamči skoro vypadli oči z jamiek.
,,Kam? No určite! Zabudni mladá! Je to aspoň 100km odtiaľto." Zahučala a ja som naznačila gesto ,,TIME OUT" ...
,,Brzdi mami! Ja.... VYHRALA SOM TIE LÍSTY NA PÁRTY!" kričala som na celý dom a začala som skákať a krútiť sa až kým som nerozbila sošku, ktorá bola položená na poličke.
,,Aha, a ako tam chcete akože ísť? Samé dve určite nie. To ťa nepustím."
,,Takže si za? Môžem tam ísť? Mami zbožňujem ťa!!!" hodila som sa jej okolo krku a začali sme sa dohadovať na tom ako, kedy, s kým... a otázky podobného charakteru.
Keď sme sa dohodli šla som hneď do svojej izby a mala som 12 zmeškaných hovorov od Marry. To je blázon, ona to už určite čítala. Zavolala som jej späť a vyrozprávali sme si zážitky z toho, ako sme obe uvideli moje meno na TEJ stránke.
Bolo 30.novembra 2008 a ja s Marry sme nastupovali do auta môjho ocina. Moje pocity boli veľmi zmiešané. Nemám rada dlhé cesty. A z Mníchova do Hamburgu je dosť kilometrov. Ale zároveň som sa strašne tešila, veď uvidím niekoho, koho už tak dlho obdivujem a zároveň platonicky milujem. Marry mala rovnaký výraz tváre, pamätám si tie črty ustráchaného 17-ročného dievčaťa.
Po ceste sme sa prebrali. Zobrali sme so sebou CD, ktoré môjmu tatkovi celú cestu museli píliť uši. Neznášal ich hudbu.
Konečne sme na mieste. Vybehli sme z auta, rozlúčili sa s tatulom a zamierili sme to priamo do hotela, kde sa to celé malo odohrávať. Boli tam dva vstupy a pri oboch stáli dvaja veľkí chlapi. Postavili sme sa teda do radu. Konečne prišlo na nás...
,,Dobrý deň!" pozdravili sme s Marry naraz a mužíčkovia sa na nás usmiali a kývli hlavou.
,,Vstupenku a občiansky preukaz prosím!" povedal jeden z nich a keďže som rýchla, mala som všetko vopred nachystané. Tak som mu to len šmarila do ruky. Prebehol si údaje a vrátil mi veci. To isté spravili s Marry, teda okrem vstupenky pretože to žieňa tu je so mnou. Vošli sme dnu a ja som skoro nedýchala...
,,No to ma poséér!" zahučala Marry, keď sme prišli do veľkej miestnosti s parketom a vééľa vééľa sedačkami. Vyzeralo to tak perfektne. Bolo tam už plno dievčat a hrala taká potihšia hudba. Sadli sme si teda ku veľkému stolu a kúpili si colu.
,,Waw bejby aj ty sa tak bojíš ako ja?" spýtala sa Marry a odpila si veľký glg z coly.
,,Tak tomu ver zlato! Neviem čo so sebou." Odpovedala som a bola mierna snaha o úsmev, ktorý sa ale veľmi nevydaril. ,,Ale veď sa aj teším, je super, že sme tu! Poďme trsať!" vystrelila som zo sedačky, chytila ju za ruku a ťahala na parket.
Zábava už bola v plnom prúde, ja a Marry sme spoznali kopu super báb. Zrazu ale prestala hrať hudba a my všetky sme začali okamžite protestovať, aby nám hudbu zas pustili. Vtedy ale DJ chytil mikrofón a začal...
,,Ženy, viete kvôli komu tu dnes sme? Kto toto všetko spískal? Kvôli komu ste sem prišli?" hučal a my sme začali jačať iba jedno: ,,TOKIO HOTEEEEEEEL!!!!!"
,,Áno áno áno.... a práve teraz prichádzajú, sú tu len pre vás- Bill, Tom, Georg a Gustaaaaav!!!" kričal DJ a ukázal na opačnú stranu haly. Okamžite sme všetky otočili hlavy. Zrazu som veľmi slabo započula pieseň Durch den Monsun, no nebol to ten typický zvuk z reprákov, ako hral doteraz. Počula som zle, pretože všetky baby okolo mňa strašne škriekali, a jasné, že ja spolu s nimi :D ... Stále som však nič nevidela. Keď konečne začali prvé slová piesne, v hale sa odsunul obrovský záves a za ním bolo javisko, na ktorom stáli naše vysnívané lásky.
,,Ich muss durch den monsúúúúún, hinter die Welt...." spievali sme spolu s Billom a ja som mala opäť slzy v očiach. Keď pieseň dohrala Tom vzal mikrofón:
,,Čaute ľudia, sme strašne radi, že ste tu a že vás je tu tak veľa. Tak poďme sa bavííííť!" prihovoril sa a zoskočil dole z javiska. V momente sa okolo neho všetci nahrnuli, my s Marry sme mali tú smolu, že sme boli v strede parketu, takže sme sa vôbec nemohli dostať ku Tomovi.
,,Kašlime teraz nato, veď keď sa tie baby ukľudnia a dajú mu pokoj, potom tam nabehneme my! A to ešte len uvidí, čo robí šialená baba!" mrkla som na moje kote. Ona mi to samozrejme opätovala. Prestali sme sa pchať medzi dav a našli sme si miestečko na náš sexi dance :) Trsali sme tam asi trištvrte hodinu, jasné aj s prestávkami a potom sme si všimli, že chalani sú konečne voľní. Bola pri nich iba Nataly a tá je neškodná. Stiahla som Marry (parketovú levicu ;D), chytila ju za ruku a predierali sme sa k Tomovi a Billovi, ktorí sedeli pri bare na stoličkách. Hneď ako sme sa objavili. Nataly to otočila a šla preč.
,,Ehm, ahojte. Ako sa bavíte?" spýtala sa Marry hneď ako sme tam dorazili. Ja som len kývla hlavou a nedalo sa mi spustiť oči z Toma. Bol tak nádherný.
,,Čavte kočky. No my sa bavíme úplne perfektne, čo vy? Je to predsa párty pre vás." Začal Tom a zadíval sa na mňa. Zrazu mi vyschlo v ústach a nevedela som čo mám robiť. Strašne sa mi zakrútila hlava a môj žalúdok ani netušil koľká bije.
,,Fajn, je tu fajn!" vykoktala som zo seba a mala som pocit, že sa každú chvíľu zrútim. Chcela som rýchlo ujsť, pretože trapas typu- ,,aha to je tá, čo odpadla z Toma"- by som asi neprežila. Tak som sa otočila a chcela som bežať preč, no Marry ma chytila za ruku a naklonila sa ku mne. ,,Neboj zlato, to bude OK, nechoď preč prosím! Toto je naša šanca, vždy sme to chceli pamätáš? Preber sa princezná!" šepkala mi a ja som vedela, že má úplnú pravdu.
,,Vy ste odtiaľto z Hamburgu?" nadviazal opäť rozhovor Bill, keďže my sme sa moc neosvedčili.
,,Nie, sme z Mníchova, teda je to blízko Mníchova. Bývame v dedinke Seeshaupt. Chalani môžeme hodiť fotku please?" mlela Marry a ja som nechápala ako môže byť taká sebaistá, kým ja som sa neskutočne klepala.
,,Jasné v pohode!" Tom sa postavil ku mne a jeho ruky sa omotali okolo môjho pása. Ten pocit- mala som pocit, že explodujem. Fotka bola hotová a Tom sa vrátil na svoju barovú sedačku. ,,Vďaka." vyšlo zo mňa ani neviem ako.
,,Nie je začo, nato sme tu. Hej baby, čo si dáte? Pozývam!" no mne sa hádam sníva.
Tom celý čas pozeral na mňa a ja som celý čas pozerala na neho. Nedokázali sme od seba odlepiť oči. Kúpil nám teda malibu... a nie jednu. Kupoval jednu za druhou.
Bola som mierne podnapitá, ale nie opitá! Vedela som presne, čo sa deje. Akurát som v tom zhone stratila Marry. ,,Hej, nevieš kde je Marry?" spýtala som sa Toma a obzerala som sa okolo seba. Zrazu sa ku mne priblížil a zašepkal. ,,Neviem, ale viem, kde by som chcel mať teba." zostala som na neho pozerať s otvorenými ústami a vypúlenými očami. Keď si nato spomeniem dnes, je mi to smiešne. Vtedy som však mala obrovskú hrču v krku a nevedela, alebo skôr nechcela, som povedať ani jedno slovo. Tom ma chytil za ruku a začal ťahať niekam do chodbičiek zakázaných pre fans. Zrazu sme sa ocitli v hotelovej izbe.
,,Tak tu teraz bývaš?" spýtala som sa a on sa na mňa len usmial.
,,Si nejaká iná ako ostatné fans. Oni sa na mňa hneď vrhnú a nemám na výber. A teba aby som ťahal." waw tak toto som nečakala. To mal byť kompliment či urážka?
,,Tak si si mal vybrať inú a nemusel si ma sem ťahať. Nikto ťa o to neprosil." vykríkla som nahnevane a chcela som odísť preč. On ma však chytil za ruku a pritiahol k sebe.
,,Nie, tak som to nemyslel. Chcel som ťa potešiť. Myslel som tým, že si iná- výnimočná. Prepáč ak som sa ťa dotkol." moje srdce búšilo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Nedokázala som vnímať nič iné len jeho. Toho o kom sa mi sníva aj keď nespím, na koho myslím celý deň, kvôli komu sa nedokážem učiť ani sústrediť na iných ľudí. A teraz som tu s ním.
Tom sa ku mne priblížil tak blízko, že som nevedela dýchať. Končeky našich nosov sa spojili a naše ruky skúmali telo toho druhého. Zrazu naše pery splynuli v jedno. Jediné čo som v tej chvíli dokázala rozpoznať bol tlkot dvoch sŕdc a teplý Tomov dych na mojej tvári.
Od tej doby uplynuli už dva roky a ja bývam v Hamburgu so svojou bláznivou láskou, strelenou kamarátkou a ešte strelenejším- hm, švagrom? :D Možno raz....
Teda ak to niekto nepochopil, som tu s Tomom, Marry a Billom. Žijeme v jednom domčeku na okraji Hamburgu. Našťastie už máme s Marry po škole, takže sa naplno môžeme venovať chalanom. Beháme s nimi po turné, po akciách a hlavne po štátoch. Zozačiatku to bolo celé veľmi čudné, lebo fanynky sa nám stále vyhrážali, že máme dať pokoj a podobne... No už si všetci zvykli. Som maximálne šťastná a presne takto som si predstavovala svoj život.
Spomínam si nato úplne presne... Boli 2 minúty pred 20:00, sedela som za počítačom a netrpezlivo čakala na ďalšie výsledky. S časomierou som odpočítavala každú jednu sekundu. Tri, dva, jedna.... NULA, je to tam, konečne môžem kliknúť na nápis, ktorý sa objavil po zmiznutí časomiery... Je to posledný krát, posledné žrebovanie, bojím sa pozrieť na monitor, no keď otvorím oči uvidím niečo o čom som stále iba snívala. Moje oči sa naplnia slzami šťastia a na perám sa mi okamžite objaví obrovský úsmev. Naozaj je to moje meno? Naozaj som to vyhrala práve ja? Okamžite som vyskočila zo stoličky a bežala som dole za maminou. Práve varila večeru a nevyzerala, žeby ju môj natešený stav nejako vyvádzal zmiery, pretože takéto stavy som mávala často.
,,Mami, tomuto neuveríš!!!" hučala som na ňu a silno som ju chytila za ruku.
,,Čo je? Neuverím iba ak mi povieš, že si hladná, alebo ak sa ponúkneš, že mi pomôžeš, alebo ešte..." nenechala som ju dohovoriť a priložila som jej prst na ústa...
,,Nie nič také drahá máti. Chcela som ti iba povedať, že túto nedeľu nie som doma." Oznámila som jej natešene a ona prestala miešať polievku a uvalila svoje veľké gaštanovo hnedé oči rovno na mňa.
,,Nie? A kdeže budeš, teda ak to smiem vedieť, čo?" doberala si ma a tvárila sa veľmi dôležito.
,,Robím si malý výlet do Hamburgu. Teda aj s Marry." Vyhlásila som víťazoslávne a mamči skoro vypadli oči z jamiek.
,,Kam? No určite! Zabudni mladá! Je to aspoň 100km odtiaľto." Zahučala a ja som naznačila gesto ,,TIME OUT" ...
,,Brzdi mami! Ja.... VYHRALA SOM TIE LÍSTY NA PÁRTY!" kričala som na celý dom a začala som skákať a krútiť sa až kým som nerozbila sošku, ktorá bola položená na poličke.
,,Aha, a ako tam chcete akože ísť? Samé dve určite nie. To ťa nepustím."
,,Takže si za? Môžem tam ísť? Mami zbožňujem ťa!!!" hodila som sa jej okolo krku a začali sme sa dohadovať na tom ako, kedy, s kým... a otázky podobného charakteru.
Keď sme sa dohodli šla som hneď do svojej izby a mala som 12 zmeškaných hovorov od Marry. To je blázon, ona to už určite čítala. Zavolala som jej späť a vyrozprávali sme si zážitky z toho, ako sme obe uvideli moje meno na TEJ stránke.
Bolo 30.novembra 2008 a ja s Marry sme nastupovali do auta môjho ocina. Moje pocity boli veľmi zmiešané. Nemám rada dlhé cesty. A z Mníchova do Hamburgu je dosť kilometrov. Ale zároveň som sa strašne tešila, veď uvidím niekoho, koho už tak dlho obdivujem a zároveň platonicky milujem. Marry mala rovnaký výraz tváre, pamätám si tie črty ustráchaného 17-ročného dievčaťa.
Po ceste sme sa prebrali. Zobrali sme so sebou CD, ktoré môjmu tatkovi celú cestu museli píliť uši. Neznášal ich hudbu.
Konečne sme na mieste. Vybehli sme z auta, rozlúčili sa s tatulom a zamierili sme to priamo do hotela, kde sa to celé malo odohrávať. Boli tam dva vstupy a pri oboch stáli dvaja veľkí chlapi. Postavili sme sa teda do radu. Konečne prišlo na nás...
,,Dobrý deň!" pozdravili sme s Marry naraz a mužíčkovia sa na nás usmiali a kývli hlavou.
,,Vstupenku a občiansky preukaz prosím!" povedal jeden z nich a keďže som rýchla, mala som všetko vopred nachystané. Tak som mu to len šmarila do ruky. Prebehol si údaje a vrátil mi veci. To isté spravili s Marry, teda okrem vstupenky pretože to žieňa tu je so mnou. Vošli sme dnu a ja som skoro nedýchala...
,,No to ma poséér!" zahučala Marry, keď sme prišli do veľkej miestnosti s parketom a vééľa vééľa sedačkami. Vyzeralo to tak perfektne. Bolo tam už plno dievčat a hrala taká potihšia hudba. Sadli sme si teda ku veľkému stolu a kúpili si colu.
,,Waw bejby aj ty sa tak bojíš ako ja?" spýtala sa Marry a odpila si veľký glg z coly.
,,Tak tomu ver zlato! Neviem čo so sebou." Odpovedala som a bola mierna snaha o úsmev, ktorý sa ale veľmi nevydaril. ,,Ale veď sa aj teším, je super, že sme tu! Poďme trsať!" vystrelila som zo sedačky, chytila ju za ruku a ťahala na parket.
Zábava už bola v plnom prúde, ja a Marry sme spoznali kopu super báb. Zrazu ale prestala hrať hudba a my všetky sme začali okamžite protestovať, aby nám hudbu zas pustili. Vtedy ale DJ chytil mikrofón a začal...
,,Ženy, viete kvôli komu tu dnes sme? Kto toto všetko spískal? Kvôli komu ste sem prišli?" hučal a my sme začali jačať iba jedno: ,,TOKIO HOTEEEEEEEL!!!!!"
,,Áno áno áno.... a práve teraz prichádzajú, sú tu len pre vás- Bill, Tom, Georg a Gustaaaaav!!!" kričal DJ a ukázal na opačnú stranu haly. Okamžite sme všetky otočili hlavy. Zrazu som veľmi slabo započula pieseň Durch den Monsun, no nebol to ten typický zvuk z reprákov, ako hral doteraz. Počula som zle, pretože všetky baby okolo mňa strašne škriekali, a jasné, že ja spolu s nimi :D ... Stále som však nič nevidela. Keď konečne začali prvé slová piesne, v hale sa odsunul obrovský záves a za ním bolo javisko, na ktorom stáli naše vysnívané lásky.
,,Ich muss durch den monsúúúúún, hinter die Welt...." spievali sme spolu s Billom a ja som mala opäť slzy v očiach. Keď pieseň dohrala Tom vzal mikrofón:
,,Čaute ľudia, sme strašne radi, že ste tu a že vás je tu tak veľa. Tak poďme sa bavííííť!" prihovoril sa a zoskočil dole z javiska. V momente sa okolo neho všetci nahrnuli, my s Marry sme mali tú smolu, že sme boli v strede parketu, takže sme sa vôbec nemohli dostať ku Tomovi.
,,Kašlime teraz nato, veď keď sa tie baby ukľudnia a dajú mu pokoj, potom tam nabehneme my! A to ešte len uvidí, čo robí šialená baba!" mrkla som na moje kote. Ona mi to samozrejme opätovala. Prestali sme sa pchať medzi dav a našli sme si miestečko na náš sexi dance :) Trsali sme tam asi trištvrte hodinu, jasné aj s prestávkami a potom sme si všimli, že chalani sú konečne voľní. Bola pri nich iba Nataly a tá je neškodná. Stiahla som Marry (parketovú levicu ;D), chytila ju za ruku a predierali sme sa k Tomovi a Billovi, ktorí sedeli pri bare na stoličkách. Hneď ako sme sa objavili. Nataly to otočila a šla preč.
,,Ehm, ahojte. Ako sa bavíte?" spýtala sa Marry hneď ako sme tam dorazili. Ja som len kývla hlavou a nedalo sa mi spustiť oči z Toma. Bol tak nádherný.
,,Čavte kočky. No my sa bavíme úplne perfektne, čo vy? Je to predsa párty pre vás." Začal Tom a zadíval sa na mňa. Zrazu mi vyschlo v ústach a nevedela som čo mám robiť. Strašne sa mi zakrútila hlava a môj žalúdok ani netušil koľká bije.
,,Fajn, je tu fajn!" vykoktala som zo seba a mala som pocit, že sa každú chvíľu zrútim. Chcela som rýchlo ujsť, pretože trapas typu- ,,aha to je tá, čo odpadla z Toma"- by som asi neprežila. Tak som sa otočila a chcela som bežať preč, no Marry ma chytila za ruku a naklonila sa ku mne. ,,Neboj zlato, to bude OK, nechoď preč prosím! Toto je naša šanca, vždy sme to chceli pamätáš? Preber sa princezná!" šepkala mi a ja som vedela, že má úplnú pravdu.
,,Vy ste odtiaľto z Hamburgu?" nadviazal opäť rozhovor Bill, keďže my sme sa moc neosvedčili.
,,Nie, sme z Mníchova, teda je to blízko Mníchova. Bývame v dedinke Seeshaupt. Chalani môžeme hodiť fotku please?" mlela Marry a ja som nechápala ako môže byť taká sebaistá, kým ja som sa neskutočne klepala.
,,Jasné v pohode!" Tom sa postavil ku mne a jeho ruky sa omotali okolo môjho pása. Ten pocit- mala som pocit, že explodujem. Fotka bola hotová a Tom sa vrátil na svoju barovú sedačku. ,,Vďaka." vyšlo zo mňa ani neviem ako.
,,Nie je začo, nato sme tu. Hej baby, čo si dáte? Pozývam!" no mne sa hádam sníva.
Tom celý čas pozeral na mňa a ja som celý čas pozerala na neho. Nedokázali sme od seba odlepiť oči. Kúpil nám teda malibu... a nie jednu. Kupoval jednu za druhou.
Bola som mierne podnapitá, ale nie opitá! Vedela som presne, čo sa deje. Akurát som v tom zhone stratila Marry. ,,Hej, nevieš kde je Marry?" spýtala som sa Toma a obzerala som sa okolo seba. Zrazu sa ku mne priblížil a zašepkal. ,,Neviem, ale viem, kde by som chcel mať teba." zostala som na neho pozerať s otvorenými ústami a vypúlenými očami. Keď si nato spomeniem dnes, je mi to smiešne. Vtedy som však mala obrovskú hrču v krku a nevedela, alebo skôr nechcela, som povedať ani jedno slovo. Tom ma chytil za ruku a začal ťahať niekam do chodbičiek zakázaných pre fans. Zrazu sme sa ocitli v hotelovej izbe.
,,Tak tu teraz bývaš?" spýtala som sa a on sa na mňa len usmial.
,,Si nejaká iná ako ostatné fans. Oni sa na mňa hneď vrhnú a nemám na výber. A teba aby som ťahal." waw tak toto som nečakala. To mal byť kompliment či urážka?
,,Tak si si mal vybrať inú a nemusel si ma sem ťahať. Nikto ťa o to neprosil." vykríkla som nahnevane a chcela som odísť preč. On ma však chytil za ruku a pritiahol k sebe.
,,Nie, tak som to nemyslel. Chcel som ťa potešiť. Myslel som tým, že si iná- výnimočná. Prepáč ak som sa ťa dotkol." moje srdce búšilo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Nedokázala som vnímať nič iné len jeho. Toho o kom sa mi sníva aj keď nespím, na koho myslím celý deň, kvôli komu sa nedokážem učiť ani sústrediť na iných ľudí. A teraz som tu s ním.
Tom sa ku mne priblížil tak blízko, že som nevedela dýchať. Končeky našich nosov sa spojili a naše ruky skúmali telo toho druhého. Zrazu naše pery splynuli v jedno. Jediné čo som v tej chvíli dokázala rozpoznať bol tlkot dvoch sŕdc a teplý Tomov dych na mojej tvári.
Od tej doby uplynuli už dva roky a ja bývam v Hamburgu so svojou bláznivou láskou, strelenou kamarátkou a ešte strelenejším- hm, švagrom? :D Možno raz....
Teda ak to niekto nepochopil, som tu s Tomom, Marry a Billom. Žijeme v jednom domčeku na okraji Hamburgu. Našťastie už máme s Marry po škole, takže sa naplno môžeme venovať chalanom. Beháme s nimi po turné, po akciách a hlavne po štátoch. Zozačiatku to bolo celé veľmi čudné, lebo fanynky sa nám stále vyhrážali, že máme dať pokoj a podobne... No už si všetci zvykli. Som maximálne šťastná a presne takto som si predstavovala svoj život.
anoa no lucyykk.:Dje to peknee len keby ot tak boloo aj v skutocnostii.:(fnuuuk...aspon te lsitky na tu fanparty...boseeee..ale taaato ff-ka ti vyslaa .:D:D:Dbosee ty si jake umelecke crevooo.:D:Dabo ff-kove crevo to skooor.:):)len pokracuuj dalej zlatiicko ide ti too.:Da mna to abvi velmoooo citat .:Dtkaez ams pre koho pisat.:):)a no vlastne uz niic..:)