
,,Ahoj, tu ho máš! A nabudúce už nerobím UPS hej??" povedala som so smiechom Billovi a strkala som do spiaceho Toma.
,,Ahoj. Si strašne zlatá fakt ti moc ďakujem. Neviem, čo by som bez teba robil." Žmurkol na mňa Bill a ťahal Toma von z taxíka.
,,Pozývam ťa zajtra na ozajstnú PÁRTY. Bude tam fakt super. Daj mi na seba číslo a ja sa ti zajtra ozvem, že kam a tak. Ok? A ak chceš vezmi kamošku. Vieš, tú pre ktorú si pýtala ten podpis." mleli Billovi ústa, až som skoro nestihla registrovať čo rozpráva.
,,Hmm...to ako na znak vďaky?" usmiala som sa na Billa a vyniesla verdikt, že si to ešte rozmyslím. Dala som mu teda číslo na mňa, Bill zaplatil taxikárovi aj za moju cestu a šlo sa domov.
Bena som vzala k sebe, veď aj tak u mňa spal už tisíc krát. Uložím ho na gauč, lebo v hosťouskej izbe urite spí Didi. Ja som si hodím ešte sprchu a hurá do postele.
RÁNO
,,Lucy, vstávaj spachtoška! Dneska máš zápas takže zabudni, že budeš vyspávať do 11-tej." Vykrikoval na mňa Ben a pritom ma poriadne silno trmal za plecia.
,,Čožéééé? Tak ja som sa o teba včera starala ako taká krava a toto je vďaka?" hovorila som veľmi ospalo, ale aj tak som sa snažila dať do môjho hlasu aspoň trošku dôležitosti. Aj keď...pochybujem, že sa mi to podarilo.
,,Heh, no prepáč, asi som toho popil trochu viac ako som plánoval. Ale vážne som nechcel. Oni ma donútili." Ospravedlňoval sa mi, pri čom hádzal veľmi nevinné pohľady a dúfal, že mu to zachráni kožu.
,,No jasné a nakoniec zato budem môcť ešte aj ja, nie?" šomrala som si popod nos a popri tom som sa snažila vstať z postele, no bola som nejaká čajová. To určite preto, že som sa včera nadrapovala s dvoma ožranmi.
,,Čo si hovorila?" spýtal sa Ben a natieral si maslo na hrianku.
,,Ale nič. Že si hrianku mohol urobiť aj mne!" zahovorila som a výhovorka padla na jedlo, lebo mi naozaj véééééľmi škvŕkalo v žalúdku.
,,No a nemal som ti ju doniesť rovno aj do postele?"
,,Kľudne! Bola by som ti veľmi vďačná!" viedli sme spolu márny rozhovor o raňajkách ešte asi 3 minúty, kým sa vo dverách nezjavila ospalá strapatá Didi ako inak, v mojom pyžame.
,,Luluuu, zlato mojééé! Doniesla si mi too??" dobehla za mnou a dala mi boštek na líčko.
,,O mein Gott, ja som tu normálne šikanovaná. Mňa tu všetci len zneužívajú." Robila som sa, že plačem a pritom si zo mňa Ben s Didi robili srandu, lebo vraj to vyzeralo poriadne komicky.
Vyškriabala som sa z postele a zamierila som k svojej ešte nevybalenej kabelke. Vytiahla som z nej podpis kartu a hodila ju Didi.
,,Na ty TOKIO závislák!" zakričala som a keď Didi zbadala, čo som po nej práve hodila začala plakať.
,,Tebe šiši krpaňa? Neplač! Veď je to len blbý podpis! Dnes pôjdeme na párty hm?" snažila som sa ju utešiť. Objala som ju a aspoň prestala plakať. Tak toto už je extrém.
,,Čo za párty si to spomínala?" spýtala sa kým si utierala slzy do rukáva- MôJHO PYŽAMA!
,,Tak po prvé, to pyžamo budeš prať :D ...a po druhé nepoviem ti to, kým mi nesľúbiš, že sa nerozplačeš alebo tu nezačneš pišťať ako malá. Jasné?" dala som podmienky, lebo viem, že ona by toho bola schopná.
,,OK, som zvedavá tak to vysyp!" pozerala na mňa tými obrovskými hnedými očami a popri tom hladkala Billovu podpis kartu.
,,No, včera sme sa tak trochu zakecali a potom som jaksi viezla Toma do hotela, lebo bol na mol a ako vďaku ma Bill...teda vlastne NÁS...pozval na nejakú párty. Dnes večer." Vysvetlila som Didi a tá zabudla zavrieť ústa.
,,Č-č-č-č-čóóóóó ?????? TO MYSLÍŠ AKOŽE VÁŽNE???" spýtala sa ma neveriacky a poriadne koktavo.
,,Vieš čo nie práve som ti to vymyslela! ...Jasné, že vážne! A spomeň si nato čo si mi sľúbila- nekrič a neplač." Upozornila som ju, lebo už som videla ako sa jej tlačia slzy do očí.
,,No baby nerád vás ruším, ale Lucy fakt musíme ísť. Za hodinu máš zápas a ešte sme vôbec netrénovali." Pripomenul mi Ben a ja som rýchlo vyskočila a začala sa chystať. Má pravdu. Ak nebudem trénovať, padnem na začiatok.
,,Ahoj. Si strašne zlatá fakt ti moc ďakujem. Neviem, čo by som bez teba robil." Žmurkol na mňa Bill a ťahal Toma von z taxíka.
,,Pozývam ťa zajtra na ozajstnú PÁRTY. Bude tam fakt super. Daj mi na seba číslo a ja sa ti zajtra ozvem, že kam a tak. Ok? A ak chceš vezmi kamošku. Vieš, tú pre ktorú si pýtala ten podpis." mleli Billovi ústa, až som skoro nestihla registrovať čo rozpráva.
,,Hmm...to ako na znak vďaky?" usmiala som sa na Billa a vyniesla verdikt, že si to ešte rozmyslím. Dala som mu teda číslo na mňa, Bill zaplatil taxikárovi aj za moju cestu a šlo sa domov.
Bena som vzala k sebe, veď aj tak u mňa spal už tisíc krát. Uložím ho na gauč, lebo v hosťouskej izbe urite spí Didi. Ja som si hodím ešte sprchu a hurá do postele.
RÁNO
,,Lucy, vstávaj spachtoška! Dneska máš zápas takže zabudni, že budeš vyspávať do 11-tej." Vykrikoval na mňa Ben a pritom ma poriadne silno trmal za plecia.
,,Čožéééé? Tak ja som sa o teba včera starala ako taká krava a toto je vďaka?" hovorila som veľmi ospalo, ale aj tak som sa snažila dať do môjho hlasu aspoň trošku dôležitosti. Aj keď...pochybujem, že sa mi to podarilo.
,,Heh, no prepáč, asi som toho popil trochu viac ako som plánoval. Ale vážne som nechcel. Oni ma donútili." Ospravedlňoval sa mi, pri čom hádzal veľmi nevinné pohľady a dúfal, že mu to zachráni kožu.
,,No jasné a nakoniec zato budem môcť ešte aj ja, nie?" šomrala som si popod nos a popri tom som sa snažila vstať z postele, no bola som nejaká čajová. To určite preto, že som sa včera nadrapovala s dvoma ožranmi.
,,Čo si hovorila?" spýtal sa Ben a natieral si maslo na hrianku.
,,Ale nič. Že si hrianku mohol urobiť aj mne!" zahovorila som a výhovorka padla na jedlo, lebo mi naozaj véééééľmi škvŕkalo v žalúdku.
,,No a nemal som ti ju doniesť rovno aj do postele?"
,,Kľudne! Bola by som ti veľmi vďačná!" viedli sme spolu márny rozhovor o raňajkách ešte asi 3 minúty, kým sa vo dverách nezjavila ospalá strapatá Didi ako inak, v mojom pyžame.
,,Luluuu, zlato mojééé! Doniesla si mi too??" dobehla za mnou a dala mi boštek na líčko.
,,O mein Gott, ja som tu normálne šikanovaná. Mňa tu všetci len zneužívajú." Robila som sa, že plačem a pritom si zo mňa Ben s Didi robili srandu, lebo vraj to vyzeralo poriadne komicky.
Vyškriabala som sa z postele a zamierila som k svojej ešte nevybalenej kabelke. Vytiahla som z nej podpis kartu a hodila ju Didi.
,,Na ty TOKIO závislák!" zakričala som a keď Didi zbadala, čo som po nej práve hodila začala plakať.
,,Tebe šiši krpaňa? Neplač! Veď je to len blbý podpis! Dnes pôjdeme na párty hm?" snažila som sa ju utešiť. Objala som ju a aspoň prestala plakať. Tak toto už je extrém.
,,Čo za párty si to spomínala?" spýtala sa kým si utierala slzy do rukáva- MôJHO PYŽAMA!
,,Tak po prvé, to pyžamo budeš prať :D ...a po druhé nepoviem ti to, kým mi nesľúbiš, že sa nerozplačeš alebo tu nezačneš pišťať ako malá. Jasné?" dala som podmienky, lebo viem, že ona by toho bola schopná.
,,OK, som zvedavá tak to vysyp!" pozerala na mňa tými obrovskými hnedými očami a popri tom hladkala Billovu podpis kartu.
,,No, včera sme sa tak trochu zakecali a potom som jaksi viezla Toma do hotela, lebo bol na mol a ako vďaku ma Bill...teda vlastne NÁS...pozval na nejakú párty. Dnes večer." Vysvetlila som Didi a tá zabudla zavrieť ústa.
,,Č-č-č-č-čóóóóó ?????? TO MYSLÍŠ AKOŽE VÁŽNE???" spýtala sa ma neveriacky a poriadne koktavo.
,,Vieš čo nie práve som ti to vymyslela! ...Jasné, že vážne! A spomeň si nato čo si mi sľúbila- nekrič a neplač." Upozornila som ju, lebo už som videla ako sa jej tlačia slzy do očí.
,,No baby nerád vás ruším, ale Lucy fakt musíme ísť. Za hodinu máš zápas a ešte sme vôbec netrénovali." Pripomenul mi Ben a ja som rýchlo vyskočila a začala sa chystať. Má pravdu. Ak nebudem trénovať, padnem na začiatok.
je to dobree pokracuj budem chodit citat!!! vazne je to super moc paci sa mi! a hlaven pls nech nakoniec nikto nezdechno a nech jej happy end ok?? inac necitam!!